Miklós József Razenie mincí

<p>V období rakúskeho grófa Miklósa Józsefa (1746–1802) vytvorili rakúsko-uhorské forintové mince špeciálne a zaujímavé verzie. Za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie, keď došlo k spojeniu dvoch častí koruny, Rakúska a Uhorska, sa pri razení používali unikátne riešenia, nominálna hodnota rakúsko-uhorských mincí bola uvádzaná vo frankoch aj forintoch, hoci nominálna hodnota forintu nebola záväzná. Nominálny obsah zlata v mene založenej na zlate bol 0,72858 gramu na forint, zatiaľ čo zákonná strieborná mena obsahovala 11,111 gramu striebra na forint. Pomer zlato-striebro bol nominálne stanovený na 1:15,3, čo stanovilo hodnotu striebra o 1,25 % silnejšie oproti zlatu ako štandard prútov, ktorý používal pomer 1:15,5. Tieto mince boli jedinečné a prispôsobili sa ekonomické a finančné zmeny monarchie. Úspešný prechod na zlatý základ prišiel so zavedením systému korunových peňazí a zrušením abecednej cisárskej značky mincovne zavedenej v roku 1766. A mince rakúsko-uhorskej koruny sa začali raziť v roku 1892 v rôznych nominálnych hodnotách, vrátane zlatých desaťkorunákov a dvadsaťkorunáčky, ktoré boli nielen finančnými nástrojmi, ale aj historickými a kultúrnymi pamiatkami, odrážajúcimi bohatú minulosť monarchie.</p>