Rím Razenie mincí

<p>Razba cisára Ríma (330-348) odráža zmeny vo finančnej situácii Rímskej ríše. V 330-tych rokoch, po presťahovaní hlavného mesta ríše do Konštantínopolu, Rím výrazne znížil množstvo razenia mincí. Tento krok bol pravdepodobne dôsledkom toho, že ekonomika impéria prechádzala ťažkými časmi. Množstvo mincí však začalo opäť narastať v 40-tych rokoch 30. storočia, čo svedčí o ekonomickom oživení ríše.Rímske razenie mincí bolo vyrobené v týchto nominálnych hodnotách: Aureus: zlatá minca, váha 4,5 gramu, Solidus: zlatá minca, váha 4,1 gramu, Argenteus: strieborná minca, váha 3,6 g, Follis: bronzový peniaz, váha 10 g Aureus a solidus boli mincami najvyššej hodnoty a používali sa najmä pri úradných platbách. Argenteus je najcennejšia zo strieborných mincí a používala sa aj v obchode. Follis bol peniazom s najnižšou hodnotou a používal sa v každodennom živote.Najcharakteristickejším motívom rímskeho razenia mincí, na lícnej strane bol zvyčajne portrét cisára. Na zadnej strane boli viditeľné symboly cisárovej vlády ako cisársky diadém, labarum (krížová zástava) či cisársky trón.Mince z rímskej doby sú aj dnes cennou numizmatickou raritou.</p>