II. (Veľký) Ottokár jeho život

<p>II. Přemysl Ottokár sa narodil v roku 1232 ako druhorodený syn českého kráľa Václava I. Najprv bol moravským vikomtom, potom v roku 1251 obsadil Viedeň. Neskôr bol zvolený za rakúskeho vojvodu a po smrti otca v roku 1253 prevzal moc nad Čechmi. Jeho prvým gólom bolo držanie Štajerska, no zároveň IV. Za krajinu bojoval aj Béla, a tak sa dohodli, že provincia nakoniec pripadne Bélovi. To však nevydržalo, pretože štajerské rády sa vzbúrili proti uhorskému kráľovi a uznali iba Ottokárovu moc. Českému kráľovi sa napokon podarilo vytlačiť uhorské vojská z krajiny. Získal vtedy väčšinu územia dnešného Slovinska vrátane Krajnianskej provincie. Vtedy získal aj hrad Hölslendva. Manželka českého kráľa bola neplodná, preto sa s ňou s pápežovým dovolením rozviedol a oženil sa so IV. Bélova vnučka Kunigunda Ottokárove majetky neskôr siahali od Sliezska až k Jadranskému moru. Stal sa najmocnejším panovníkom Nemecko-Rímskej ríše. Práve preto sa nemecké voličstvo obávalo jeho moci, a preto bol za kráľa nateraz zvolený Rudolf Habsburský. Nemecký kráľ sa chcel zmocniť rakúskych provincií. Ottokár samozrejme požiadavku neakceptoval, no v roku 1274 bol zbavený práv na Rakúsko, Štajersko a Korutánsko a v roku 1276 exkomunikovaný z ríše. Rudolf vpadol do Rakúska a viedenským mierom z novembra 1276 ho prinútil vzdať sa všetkých majetkov okrem Čiech a Moravy.V roku 1278 sa Ottokár pokúsil získať panstvo späť, ale v boji padol. Dobyté územia získali Habsburgovci. Jeho syn Václav si mohol ponechať iba českú korunu.</p>

II. (Veľký) Ottokár Razenie mincí

<p>Strieborné denáre sa na dlhú dobu stali najzákladnejšími peniazmi v Európe. Výraznú zmenu v mincovníctve stredoveku malo za následok 12. storočie, kedy sa masovo objavili mince razené z tenko tepaného strieborného plechu pomocou jedného razidla, tzv. brakteáty. Brakteát znamená tenkú platňu. Ich tvar je okrúhly, niekedy štvorcový. Ich vyobrazenia sú vždy okrúhle a veľmi útržkovité, vzhľadom na tenkosť mince pôsobia na rube negatívne. Razba brakteátov umožnila z rovnakého množstva striebra vyrobiť podstatne viac mincí, pričom bolo potrebné raziť len jednu stranu, čo prinieslo aj úspory a zvýšilo produktivitu razieb. Po vyrazení sa peniaze dali zo strieborného plechu vystrihnúť nožnicami a mince sa dali ľahšie strihať (často sa rozrezali na polovicu a používali ako drobné). Veľkosť brakteátov sa pohybovala od 11 do 50 mm. Za vznikom brakteátov stáli ekonomické potreby. Dopyt po mene sa zvýšil na miestach stretnutí križiackych výprav a pozdĺž trasy ich pochodu, no zároveň napriek objavu nových strieborných baní v Nemecku nedokázali Verdovia výrazne zvýšiť svoju produktivitu, keďže pokračovali pracovať s technológiou používanou v staroveku. Brakteáty by sa mohli vyrábať vo väčšom počte, čím by sa vyriešil problém produktivity verdov. Boli v obehu dve storočia.</p>