György I. Rákóczi jeho život

<p>György Rákóczi sa narodil v júni 1593 v Szerencsi, malom mestečku v severnom Maďarsku. Jeho otec Zsigmond Rákóczi bol sedmohradské knieža. Oženil sa druhýkrát, keď sa oženil s Annou Gerendi. György sa narodil ako ich druhé dieťa. Jeho nevlastná sestra Erzsébet sa narodila zo Zsigmondovho prvého manželstva. Jeho dvaja pokrvne mladší bratia boli Pál a Zsigmond.</p> <p>Vo veku 12 rokov sa György stal vychovávateľom na dvore Kassa kniežaťa Istvána Bocskaia. Tam sa zoznámil s Gáborom Bethlenom, do ktorého neskorších kampaní sa zapojil. Po smrti jeho starého otca v roku 1606 sa presťahoval späť k svojej rodine a v roku 1607 bol zvolený za knieža Transylvánie. Na začiatku svojej vlády sa väčšinou zdržiaval v Uhorsku. Pre svoj nízky vek sa vyhýbal politickým situáciám. Od roku 1615 sa stal hlavným pánom Boršodskej župy. O rok neskôr sa oženil so Zsuzsannou Lorántffy, s ktorou mali neskôr 4 deti. Spolu s manželkou sa zaslúžil o rozvoj cirkvi a školstva.</p> <p>Na sneme v Segesvári v roku 1630 bol vymenovaný za knieža. Tento rok považujeme za začiatok jeho vlády. Získal späť vyvlastnené erárne majetky, čím rozšíril bohatstvo Rákócziovcov. Počas tridsaťročnej vojny uzavrelo spojenectvo so Švédmi a Francúzmi a v roku 1644 ho prevalcoval III. Ferdinandove armády. Vstúpil do švédskej armády, s ktorou obliehali Viedeň. Útoku však zabránil sultán, a tak Rákóczi zvolil radšej mier. V roku 1645 Linecký mier uzavrel III. S cisárom Ferdinandom sa zmocnil aj 7 žúp.</p> <p>Zomrel v Gyulafehérvári v októbri 1648.</p>

György I. Rákóczi Razenie mincí

<p>Razba sedmohradského kniežaťa Györgya Rákócziho I. v rokoch 1630 až 1648 bola jednou z najvýznamnejších epoch sedmohradského mincovníctva. Knieža výrazne zmodernizovalo prevádzku mincovne a zaviedlo nové mince.V roku 1630 princ založil novú mincovňu v Kluži-Napoca. Mincovňa bola vybavená najmodernejšími technológiami tej doby a knieža dbalo najmä na kvalitu mincí, v roku 1630 zaviedol zlatý forint, ktorý sa stal základnou jednotkou sedmohradského peňažného systému. Zlatý forint mal hodnotu 300 denárov.V roku 1631 bol uvedený do obehu strieborný toliar, ktorý sa stal hlavnou menou používanou v obchode. Strieborný toliar mal hodnotu 30 denárov Denár bol mincou najnižšej hodnoty v sedmohradskom menovom systéme. Denár mal hodnotu 10 krejcarov Mincovníctvo Györgya Rákócziho výrazne prispelo k modernizácii a stabilite sedmohradského peňažného systému. Kniežacie mince získali uznanie medzi súčasníkmi pre svoju kvalitu a krásu.</p>