Ferdinand I jeho život

<p>Ferdinand I. z rodu Habsburgovcov sa narodil 10. marca 1503 v Alcalá de Henares neďaleko Madridu. Jeho rodičia, II. Kráľovná Johanna Kastílska a kráľ Filip I. Kastílsky. Z ich manželstva sa narodilo 6 detí. Od matky bol oddelený, keď mal päť mesiacov, a svojho otca nikdy nevidel až do roku 1506, keď sa vrátil do Kastlie, aby prevzal trón. Medzitým kráľ Filip už umieral. Keď sa túto správu dozvedel Ferdinandov dvoran, dal mesto do pohotovosti, aby ochránil malé dieťa pre prípad, že by sa pokúsilo o útek.</p> <p>Po smrti jeho otca v Burgose prišlo do mesta niekoľko ľudí a prihlásili sa k nemu. Nakoniec sa dohodli na jej odovzdaní, a tak bola opäť pod ochranou Kastílskeho kráľovstva. V nástupníctve na trón nadobudla účinnosť primogenitúra, takže trón neobsadil Ferdinand, ale jeho najstarší brat Károly. Napriek tomu ho Ferdinand vo všetkom podporoval a pomáhal, no Karol ho napokon poslal z kráľovstva preč. Potom sa rozhodol svoje rodisko navždy opustiť.</p> <p>V roku 1515 uzavrel cisár Miksa I. habsbursko-jagellonskú manželskú zmluvu. V roku 1521 sa oženil s Annou Jagielló, ktorá neskôr rakúskemu arcivojvodovi porodila 3 synov a 12 dcér. V roku 1526 ho v Székesfehérvári korunovali za uhorského kráľa a o pár mesiacov neskôr dostal aj českú kráľovskú hodnosť.</p> <p>V posledných rokoch svojho života Károly V. rezignoval na svoj post, čím získal Ferdinand titul nemecko-rímskeho cisára a jeho syn Filip územia, ktorým doteraz vládol. Týmto bol rod Habsburgovcov rozdelený na dve časti. Za svojho nástupcu si zvolil svojho syna kniežaťa Miksu, ktorý bol v roku 1536 korunovaný. Zomrel o rok neskôr vo Viedni. Jeho motto: "Buď spravodlivosť, nech svet zahynie!"</p>

Ferdinand I Razenie mincí

<p>Ferdinand I. razil gulden (vyšší) ako platidlo v Uhorsku v rokoch 1553-54. Kvôli dvom okrídleným hlavám anjelov na chrbte, tzv volalo sa to aj anjelsky talier. Talier mal kvocienty (1/2, 1/4) a násobky (2, 3, 4, niekedy aj 5 krát). Obežnou menou v Uhorsku zostal toliar až do roku 1867. Okrem strieborných toliarov a denárov razil panovník peniaze aj v zlate. Počas svojej vlády razil mince vo viacerých mincovniach, vo Viedni, Körmöcbány, Kassa, Konsztainica, Szeben, Nagybány, Bratislava a Szomolnok. V tomto veku sa zlaté forinty nazývali dukáty podľa benátskych zlatých mincí, ktoré boli najcennejšími zlatými mincami v Európe. Pre ich vysokú hodnotu sa dukáty zvyčajne vážili, aby sa skontrolovalo, či nie sú falšované a či nie sú obriezkou.</p>