Ján I jeho život

<p>János I, celým menom János Nepomuk Mária József Antal Xavér Vince Alajos Ferenc Szaniszló Bernát Pál Félix, bol saské knieža z albertovskej vetvy rodu Wettinovcov. Od roku 1854 až do svojej smrti bol štvrtým kráľom Saska. Jeho brat II. Na tróne vystriedal kráľa Augusta Frigyesa Princ János sa narodil v roku 1801 v Drážďanoch, hlavnom meste volebného kniežatstva Saska, jeho otcom bol korunný princ Miksa Saský (1759–1838), III. Je mladším bratom kurfirsta Ágosa Frigyesa. Jeho matka bola prvou manželkou korunného princa, princeznej Karolíny Márie Bourbonsko-Parmskej (1770 – 1804), dcéry parmského kniežaťa Ferdinanda I. (1751 – 1802). generála Bonaparta, a okrem kráľa aj vnučku nemecko-rímskeho cisára Františka I. (Lotrinský) najstaršiu dcéru rakúskej arcivojvodkyne (1746–1804). , zároveň sa ich otec, postarší korunný princ Miksa, vzdal nároku na trón. Princ János sa dostal na druhé miesto v poradí čakajúcich na trón. V roku 1831 sa stal členom výboru, ktorý vypracoval novú, mierne konzervatívnu ústavu Saska. Keď kráľ Antal v roku 1836 zomrel, na saský trón zasadol Ágos Frigyes. Knieža János, určený následník trónu, sa stal kráľom krajiny až v roku 1854 ako 53-ročný, keď jeho brat II. Ágos Frigyes zomrel na následky úrazu a nezanechal nástupcu Okrem reorganizácie súdnictva v roku 1855 urobil kráľ János veľa pre rozšírenie železničnej siete, zrušenie cechového systému a zohral aj veľkú. podieľal sa na oživení univerzity v Lipsku Za jeho vlády oživenie priemyslu a obchodu, ako aj pracoval na zlepšení výkonu súdnictva. Podieľal sa aj na úprave trestného a občianskeho zákonníka a príprave ústavy svojej krajiny Jánoš sa 21. novembra 1822 v Drážďanoch oženil s bavorskou princeznou Amáliou Augustustou (1801 – 1877), dcérou bavorského kráľa Miksu I. a. Princezná Karolína Friderika Vilma Bádenská, od ktorej mal 9 detí Zomrel 29. októbra 1873 (71 r.) v Pillnitzi. Miesto jeho odpočinku je v Katedrále Najsvätejšej Trojice.</p>

Ján I Razenie mincí

<p>Saský kráľ János I. (1801-1873) pochádzal z Albertovej vetvy rodu Wettinovcov a vládol Sasku od roku 1854 až do svojej smrti. Počas svojej vlády uskutočnil niekoľko mincových reforiem zameraných na zjednotenie saskej meny s ostatnými nemeckými štátmi a splnenie požiadaviek Nemeckej spolkovej republiky a Nemeckej ríše.Prvá reforma sa uskutočnila v roku 1857, keď bol saský toliar nahradený tzv. Union talier., ktorý pozostával z 30 strieborných grošov a obsahoval 16,667 gramov striebra. Tento toliar bol jednotnou menou zavedenou Nemeckou konfederáciou v roku 1838 a používanou väčšinou nemeckých štátov. Kráľ János I. potom zaviedol saský erb na zadnej strane tolára a kráľovský monogram na prednej strane Druhá reforma sa uskutočnila v roku 1873, keď sa po vzniku Nemeckej ríše zmenila saská mena na zlatú. marka, ktorá pozostávala zo 100 fenigov a 0,358 gramu obsahovalo zlato. Táto mena bola jednotnou menou Nemeckej ríše, ktorú akceptovali aj ostatné členské štáty. Kráľ János I. potom zmenil averznú stranu taliera, na ktorej bol jeho kráľovský portrét a nápis „JOHANN KÖNIG VON SACHSEN“ (Ján, kráľ Saska).I. Razba kráľa Jánosa tak vznikla v dôsledku procesu zjednocovania Nemecka a transformáciou saskej meny sa snažil nadviazať na nemecký hospodársky a politický vývoj. Po kráľovej smrti ho na tróne vystriedal jeho syn Albert I., ktorý pokračoval v mincovej politike svojho otca.</p>